Meteorologický slovník

Vitajte v meteorologickom slovníku. Vyberte si začiatočné písmeno hľadaného výrazu.

A B C D E F

A

  • Advekcia- prenos tepla alebo vlhkosti prúdením vzduchu - prílev teplého, studeného, vlhkého či suchého vzduchu.
  • Advekcia môže byť v prízemnej vrstve alebo vo vyšších hladinách atmosféry (výšková).
  • Amplitúda - rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou daného meteorologického prvku v dennom alebo ročnom chode.Pokiaľ ide asi o najzaujímavejší prvok - teplotu vzduchu, najväčšia denná amplitúda je pri jasnom počasí nad suchým povrchom bez vegetácie. Na púšťach dosahuje až 30 stupňov, nad oceánmi je to aj pri slnečnom počasí len niekoľko stupňov.
  • agrometeorológiaVplyvom počasia na objekty a procesy poľnohospodárskej výroby sa zaoberá agrometeorológia, ktorá poskytuje informácie pre organizáciu výroby pre čo najefektívnejšie zvýšenie jej produkcie. Poskytuje podklady pre ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, pre určovanie agrotechnických termínov, pre vhodnú skladbu a organizáciu porastov a pre technológiu zberu.Špeciálne agrometeorologické predpovede počasia sa vydávajú na niekoľko hodín až mesiac dopredu a to pre rôzne oblasti, z ktorých najmenšie sú okresy.
  • Aktivita frontu-Stupeň rozvoja javov počasia na fronte, t.j. aktivita frontu, závisí od mnohých činiteľov. Najpodstatnejší je rozdiel teplôt vzduchových hmôt, ktoré sú po oboch stranách atmosférického frontu. Čím je tento rozdiel väčší, tým je front aktívnejší.
  • analýza, poveternostnej situácie-Analýza poveternostnej situácie sa zaoberá stavom a vývojom najmä tých meteorologických objektov a procesov, ktoré majú vplyv na súčasný stav počasia a jeho očakávaný vývoj na určitom území. V zjednodušenej forme sa uvádza pred predpoveďou počasia v rozsiahlejších rozhlasových a televíznych reláciách o počasí. Na vypraco­vanie správy o poveternostnej situácii je potrebné predovšetkým pozorovanie, počasia, sústreďovanie správ o počasí a analýza synoptických máp.
  • anemograf , anemogram , anemometer-Na meranie smeru a rýchlosti vetra sa používa anemometer zložený najčastejšie zo smerovky a rotujúceho miskového kríža (miskový anemometer}. Anemometer vybavený registračným zapisovacím zariadením sa nazýva anemograf. Tento zaznamenáva na papierovú pásku priemernú rýchlosť vetra, smer vetra a jednotlivé nárazy vetra .Záznam anemografu sa nazýva anemogram. Umožňuje súčasne i dodatočne určiť uvedené charakteristiky vetra z archivovaných pások, ktoré sú často potrebné pri posudzovaní škôd, ktoré silný nárazovitý vietor spôsobil. Anemogramy sa vyhodnocujú tak, že sa pri každej hodine stanoví priemerná rýchlosť vetra, smer vetra a jeho maximálne nárazy.
  • Aneroídje kovový tlakomer, ktorého hlavnou časťou je plochá kovová škatuľka, z ktorej je vyčerpaný vzduch, a preto sa jej steny pri zmene vonkajšieho tlaku vzduchu deformujú (smerom dovnútra pri vyššom tlaku a smerom von, ak tlak vzduchu klesá). Pohyb sa prenáša na ručičku prístroja, ktorá ukazuje tlak vzduchu na kruhovej stupnici.
  • anticyklóna Tlaková výš (anticyklóna) je oblasť vyššieho tlaku vzduchu s uzavretými izobarami a s maximálnym tlakom v strede. Vzduch v nej prúdi na severnej pologuli v smere pohybu hodinových ručičiek a na južnej pologuli opačne. V prí­zemnej vrstve vzduchu prúdi vzduch smerom k okrajom tlakovej vyše. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa pozorujú zostupné vertikálne pohyby vzduchu.Stred tlakovej vyše sa na poveternostných mapách označuje písmenom V.
  • kanadská , sibírska Rozsiahle oblasti stredných zemepisných šírok ZSSR, USA a Kanady sú charakterizované počasím, pri ktorom sú v zimnom období silné mrazy. Do týchto oblastí totiž často preniká od severu studený arktický vzduch, v ktorom sa vytvárajú v zime rozsiahle tlakové vyše, známe ako sibírska a kanadská anticyklóna. V letnom období chýba prílev vlhkého a chladnejšieho morského vzduchu, preto sa vzduch môže nerušene prehrievať. V týchto oblastiach je preto málo daždivých dní. Tlaková níž s frontami sem prenikne len veľmi zriedka.
  • Aprílové počasie- pomenovanie veľmi premenlivého, náladového počasia. Často sa striedajú studené dažďové alebo snehové prehánky so slnečným a teplým počasím. V apríli je dlhodobo najnižší tlak vzduchu v roku. Živé cirkulačné podmienky sú podmienené veľkým rozdielom medzi teplotou oceánu a pevniny. Zatiaľ čo oceán je ešte veľmi studený, pevnina sa už rýchlo zohrieva. Spomínané prehánkové počasie sa vyskytuje najmä pri vpádoch studeného morského vzduchu arktického pôvodu. Charakteristická premenlivosť aprílového počasia je vyjadrená vo viacerých ľudových pranostikách, určite najstručnejšia charakterizuje počasie v tomto mesiaci ako bláznivý apríl.
  • Arktický deň - deň s maximálnou teplotou vzduchu nižšou ako -10 C. To znamená, že ak počas 24 hodín nevystúpi teplota nad -10 C, hovoríme o arktickom dni. V nížinách sa arktické dni vyskytujú veľmi zriedkavo, zvyčajne to býva po preniknutí veľmi studeného vzduchu najmä z oblasti severného Uralu alebo severnej Škandinávie, kde je rodisko arktickej vzduchovej hmoty. Vo vyšších polohách a kotlinách severného Slovenska je výskyt arktických dní častejší, čo súvisí najmä s nízkymi rannými teplotami, keď slnko ani počas dňa nedokáže výraznejšie zohriať vzduch. Studený vzduch sa tu naviac môže vplyvom prirodzenej hradby okolitých hôr usadiť na niekoľko dní. Priemerný počet arktických dní počas celého zimného obdobia je v nížinách veľmi nízky, napríklad v Hurbanove je to iba jeden deň. Je veľa zím, keď sa arktické dni vôbec nevyskytnú. V nížinách sme mali naposledy arktické dni na konci decembra v roku 1996. Arktické dni sa môžu ľahko zameniť s dňami so silným mrazom
  • atmosférický aerosól- Okrem prirodzených chemických zložiek a vodnej pary sú vo vzduchu obsiahnuté rôzne prímesi, a to častice prachu, ktoré sa vznášajú v atmosfére a sú súčasťou atmosférického aerosólu. Ich pôvod je rôzny anorganický, organický, kozmický, vulkanický
  • atmosféra Zeme- je dynamický systém a všetky fyzikálne procesy, ktoré sa v ňom odohrávajú, vytvárajú počasie. Je teda akousi kuchyňou počasia.

B

  • bilancia zemského povrchu, radiačná je rozdiel medzi žiarením, ktoré zemský povrch pohltí (žiarenie Slnka a atmosféry), a vlastným vyžarovaním zemského povrchu.Radiačná bilancia sa mení v priebehu dňa a roka.
  • blankyt oblohyBlankyt oblohy, t.j. belasé sfarbenie oblohy, spôsobuje rozptyl slnečných lúčov časticami vzduchu alebo vody.Vzhľadom na rozmery týchto častíc sa najviac rozptyľuje krátkovlnná časť spektra (z neho modrá a fialová), preto má obloha blankytnú farbu. Pri pozorovaní oblohy zo stratosférického balóna je obloha čierna.
  • blesk v búrkových oblakoch prebieha separácia elektrických nábojov vplyvom intenzívnej kondenzácie a intenzívnych výstupných prúdov vzduchu, ktoré oddeľujú kvapky s kladným nábojom od kvapiek so záporným nábojom. Tým sa tvoria v oblaku oblasti s rovnako nabitými elektrickými nábojmi. Medzi jednotlivými časťami búrkového oblaku , ktoré sú nabité opačnými nábojmi , alebo medzi oblakom a zemským povrchom vzniká mohutný elektrický výboj - blesk
  • čiarový blesk má tvar kľukaté čiary ktorá smeruje od oblaku k zemi alebo od jedného oblaku k druhému
  • guľový blesk ma tvar svietiacej gule, ktorá sa vznáša vo vzduchu a má priemer zväčša 10 až 20 cm. Vznik guľového blesku nie je dosiaľ uspokojivo vysvetlený.
  • blýskavica Blýskavicou sa nazýva jav, pri ktorom sú blesky viditeľné, ale hrmenie nepočuť. Častejšie sa pozoruje v noci.
  • bóraje silný nárazovitý vietor vanúci z nevysokých pobrežných hôr k teplejšiemu moru. Je to padavý vietor, pri ktorom steká studený vzduch z náhorných plošín k morskému pobrežiu. Vyskytuje sa v Novorosijsku, na juhoslovanskom pobreží Jadranského mora a inde.
  • brázda nízkeho tlaku vzduchu je systém pretiahnutých izobár vysunutých z stredu tlakovej niže s najnižšími hodnotami tlaku pozdĺž osi brázdy. V osi brázdy leží často studený front, ktorý pri svojom postupe prináša výrazné zmeny počasia. Kým na východnej (prednej) strane brázdy prevláda teplé južné prúdenie, prip. juhozápadné alebo juhovýchodné prúdenie, po prechode frontu sa vietor rýchlo stáča doprava a studený vzduch začína prúdiť od severozápadu alebo severu, Ostatné javy počasia, ktoré sprevádzajú postup brázdy nízkeho tlaku vzduchu, sú podobné ako v prípade studeného frontu
  • bríza nazývame vietor, ktorý sa vyskytuje pri pobrežiach morí a veľkých jazier. Cez deň, keď sa pevnina ohrieva, vanie vietor z mora na pevninu. Prehriaty vzduch stúpa nahor a na jeho miesto podteká vzduch z mora, ktorý sa nad vodnou plochou zohrieva pomalšie. Naopak cirkuluje vzduch v noci, keď sa pevnina rýchlo ochladzuje a more je teplejšie.
  • búrkaBúrkou nazývame v meteorológii súbor zložitých atmosférických javov charakterizovaných elektrickými výbojmi (bleskami) medzi oblakmi navzájom alebo medzi oblakmi a zemou. Blesky sú sprevádzané intenzívnym akustickým javom hrmením. Podmienkou vzniku búrky je vývoj mohutných kopovitých oblakov typu kumulonimbus, z ktorých vypadávajú zrážky vo forme lejakov a prehánok. Častým sprievodným javom búrok je silný nárazovitý vietor. Niekedy je búrka sprevádzaná krupobitím. Búrky sa vyskytujú spravidla v letnom období
  • blízka búrka je jav sprevádzaný hrmením, príp. aj blýskaním a zrážkami.
  • frontálna Pri frontálnej búrke sú vertikálne výstupné prúdy vzduchu podmienené podtekaním studeného a ťažšieho vzduchu v tvare klina pod teplý a ľahší vzduch. Teplý vzduch je vytláčaný do výšky a v prípade, že je dostatočne vlhký, vznikajú oblaky typu kumulonimbus a búrka.
  • konvektívna búrka (búrka z tepla) vzniká v poludňajších a popoludňajších hodinách, najmä v letnom období, pri intenzívnom prehriatí zemského povrchu, od ktorého sa zohrievajú priľahlé vrstvy vzduchu. Silne prehriaty, a tým aj ľahší vzduch je nútený vystupovať nahor, pričom sa môžu vytvoriť oblaky typu kumulonimbus a búrka
  • vzdialená- Na rozdiel od blízkej búrky pri vzdialenej búrke na danom mieste nie sú pozorované zrážky
  • zimná búrka je zriedkavým javom vznikajúcim takmer výlučne na rýchlo postupujúcich studených frontoch. Trvá veľmi krátko. Sprevádzaná je občasným hrmením a snehovými prehánkami, spravidla s veľkými vločkami.

C

  • centrá atmosféry, akčnéNa klimatických mapách atmosférického tlaku sa nachádzajú na severnej pologuli viac-menej stále tlakové útvary, ktoré sa nazývajú akčné centrá atmosféry. Rozdeľujeme ich na permanentné a sezónne.
  • cirkulácia atmosféry, všeobecná je súhrn všetkých prúdení vzduchu, ktoré svojim rozsahom zaberajú prakticky celý vzdušný obal našej planéty. Vďaka týmto prúdeniam existuje sústavná výmena vzduchových hmôt medzi jednotlivými časťami našej zemegule.
  • meridionálna- prevládajúce prúdenie pozdĺž poludníkov, pri ktorom studený vzduch preniká až do subtropického pásma a na iných miestach zasa teplý zo subtrópov pri južnom prúdení až vysokých zemepisných šírok.
  • -všeobecnáje súhrn všetkých prúdení vzduchu, ktoré svojim rozsahom zaberajú prakticky celý vzdušný obal našej planéty. Vďaka týmto prúdeniam existuje sústavná výmena vzduchových hmôt medzi jednotlivými časťami našej zemegule.
  • zonálna - pri veľkom tlakovom gradiente medzi vysokými a nízkymi zemepisnými šírkami silné prevažne západne prúdenie.
  • cyklón, tropický Jedným z najničivejších atmosférických javov postihujúcich oblasti našej Zeme v nízkych zemepisných šírkach je tropický cyklón. Sú to intenzívne vzdušné víry, ktoré sa pohybujú nad teplým oceánom a pri prechode nad pevninu zapríčiňuje katastrofálne škody. Vyskytuje sa najmä v Karibskom mori a Mexickom zálive, kde sa nazýva hurikán, a v Juhočínskom mori dostal pomenovanie tajfún. Ničivé účinky má najmä silný vietor, ktorého rýchlosť dosahuje často 180 až 290 km za hodinu. Zaznamenané boli aj oveľa vyššie rýchlosti. Tropické cyklóny na rýchlu orientáciu meteorologická služba pomenúva vlastnými menami. V minulosti to boli iba ženské mená, v súčasnosti aj mužské.
  • cyklónaTlaková níž (cyklóna) je mohutný vzdušný vír, v ktorom vzduch prúdi na severnej pologuli proti smeru pohybu hodinových ručičiek a na južnej pologuli opačne. V prízemnej vrstve atmosféry pod vplyvom trenia vzduchu o zemský povrch prúdi vzduch špirálovite ku stredu tlakovej niže, kde sa však nemôže hromadiť, a preto vystupuje nahor.
  • čiara frontu Priesečník frontálnej plochy so zemským povrchom sa nazýva čiara frontu alebo zjednodušene front.

D

  • dážď tvoria vodné kvapky s priemerom väčším ako 0,5 mm
  • farebný Zaujímavým a veľmi zriedkavým javom, ktorý sa môže vyskytnúť v ktoromkoľvek ročnom období, je farebný dážď. Na našom území sa objavil 1. Mája 1988 na juhozápadnom Slovensku. Prúdenie vzduchu vo vyšších hladinách ovzdušia prinieslo vtedy jemný prach pravdepodobne zo Sahary smerom na sever až severovýchod. Nad Alpami sa v tomto vzduchu vytvorila, oblačnosť, z ktorej padali kvapky dažďa zanechávajúce zreteľný žltkastý povlak na predmetoch.
  • trvalý Vznik atmosférických zrážok sa takmer vždy spája s existenciou výstupných prúdov a so vznikom zrážkových oblakov. Ak tvoria oblak len veľmi malé kvapky, potom aj slabé výstupné prúdy vynášajú kvapky nahor. Aby mohli kvapky padať na zem, musia dosiahnuť určitú veľkosť. Pri usporiadaných vertikálnych pohyboch s rýchlosťou niekoľko cm. s ' padá drobný ale trvalý dážď, pričom pásmo atmosférických zrážok v súlade s horizontálnymi rozmermi zodpovedajúcej oblačnosti je široké niekoľko desiatok kilometrov.
  • dažde, kysléS počasím úzko súvisia problémy povrchovej vody v tokoch v zdanlivo čistých vodách hynú ryby.Spôsobujú to kyslé dažde, ktoré majú pôvod v znečistení ovzdušia oxidmi dusíka a síry. Tieto chemické látky stúpajú do vyšších vrstiev ovzdušia a v oblakoch reagujú s vodnými parami, čím vznikajú zlúčeniny kyslíka. Kyslé dažde ohrozujú nielen vodstvo, ale aj lesy, a tým, že vsakujú do pôdy,menia jej chemizmus.
  • deficit rosného bodu je rozdiel medzi teplotou a teplotou rosného bodu
  • denný chod meteorologických prvkov- zmena hodnoty (časový priebeh meteorologického prvku) počas 24 hodín. Výrazný (pravidelný) denný chod má napríklad teplota vzduchu alebo rýchlosť vetra. V trópoch alebo u nás v letnom období, kde prevládajú zrážky z konvektívnych oblakov (búrky), možno rozpoznať denný chod aj pri zrážkach s maximom v popoludňajších hodinách. Pravidelný denný chod je občas narušený nepravidelnými zmenami, napríklad prechodom atmosférického frontu, rozrušením prízemnej teplotnej inverzie a podobne.
  • deň so silným mrazom - deň, keď minimálna teplota vzduchu v priebehu 24 hodín klesne pod -10 C. Naopak maximálna teplota vzduchu môže v tento deň vystúpiť aj nad nulu.
  • diera, ozónováZnečisťovanie atmosféry ma ešte jeden nepriaznivý dôsledok priamo s počasím, ale so stavom špeciálnej atmosférickej vrstvy ktorá chráni všetko živé na Zemi pred nebezpečným ultrafialovým Ta V tejto súvislosti už dlhší čas znepokojuje odborníkov stav, ktorý sa vytvoril nad južným pólom - - ozónová diera. Vrstva ozónu tu klesla na polovicu pôvodného stavu a na niektorých miestach sa znížila dokonca o 90 %. Ozónová diera vzniká vplyvom znečisťovania ovzdušia chlórovanými fluorouhľovodíkmi (CFC), nazývanými freóny.
  • dĺžka slnečného svituV bežnej meteorologickej praxi pri sledovaní vývoja počasia sa údaje o slnečnom žiarení nevyužívajú. Sleduje sa však celková dĺžka slnečného svitu počas dňa, ktorá zároveň charakterizuje oblačnosť v denných hodinách. Dĺžka slnečného svitu významnou mierou ovplyvňuje denný priebeh teploty vzduchu, a teda aj extrémne denné teploty pravidelne uvádzané v predpovediach počasia. Dĺžka slnečného svitu sa na meteorologických staniciach zaznamenáva heliografom.
  • dohľadnosť, dráhováDohľadnosť, špeciálne dráhová dohľadnosť je vzdialenosť pozdĺž osi pristavania a štartu lietadla, na ktorú môže pilot ešte identifikovať (vidieť) predmety v okolí pristávacej dráhy a samotnú dráhu.
  • družica, geostacionárna , meteorologická, obežná ,orbitálna-Meteorologická družica je obežná a geostacionárna. Obežná (orbitálna) družica obieha okolo Zeme vo výške 800 až 900 km a sníma zemský povrch s rozlišovacou schopnosťou 1-krát l km (družice typu NOAA). Geostacionárna družica sa otáča spolu so Zemou a je akoby zavesená nad tým istým bodom vo výške spravidla okolo 36 000 km. Vzhľadom na Zem je teda nepohyblivá. Môže však snímať väčšiu časť zemského povrchu s menšou rozlišovacou schopnosťou (8-krát 8 km). Zachytáva aj vývoj a pohyb oblakov na sérii snímok.
  • dúhaoptický jav, ktorý sa prejavuje ako sedemfarebný oblúk na oblohe .Vzniká na opačnej Strane ako je Slnko. Podmienená je rozkladom slnečných lúčov na spektrum farieb na povrchu a vnútri kvapky dažďa, jeho lomom a odrazom. Lúče jednotlivých farieb majú rozdielny uhol lomu na rozhraní vzduchu a vody.
  • Dusno- nepríjemný subjektívny pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vysokej vlhkosti a teploty vzduchu pri slabom vetre. Nepríjemný pocit spôsobuje malý výpar potu, teda malé schladzovanie povrchu tela. Dusno sa vyskytuje najmä pred búrkou (lokálne búrky z tepla"). Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 % už teplota 16,5 C, pri relatívnej vlhkosti 50 % teplota 27,9 C a pri vlhkosti 30 % až 36,9 C.
  • Dušičkové počasie - nepríjemné, hmlisté, sychravé a chladné počasie. Absencia slnečného žiarenia pôsobí nepriaznivo na psychiku. Začiatkom novembra sa v tlakovej výši počas nocí už obyčajne vytvárajú hmly, ktoré slabé slnečné žiarenie počas krátkeho dňa (na rozdiel od babieho leta) už nestačí rozptýliť. V ďalších dňoch trvania tlakovej výše sa hmla transformuje na hustú nízku vrstevnatú oblačnosť (stratus), z ktorej občas aj mrholí.
  • Dymno - zhoršenie viditeľnosť i dôsledkom mikroskopických vodných kvapôčok alebo vlhkých hygroskopických čiastočiek vznášajúcich sa vo vrstve vzduchu pri zemi. O dymne hovoríme, ak je viditeľnosť 10 až 1 km.

E

  • efekt, skleníkovýV posledných rokoch sa do popredia záujmu odborníkov dostáva otázka trvalého zvyšovania teploty atmosféry. Hovorí sa o skleníkovom efekte, ktorý vzniká zadržovaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene zemského povrchu s kozmickým priestorom. Hromadenie znečisťujúcich chemických látok z priemyslu v ovzduší, najmä oxidu uhličitého, spôsobuje, že aj pomerne riedka vrstva tejto látky prepúšťa slnečné žiarenie na Zem, ale súčasne zachytáva dlhovlnné vyžarovanie zemského povrchu. Narúša sa tým rovnováha medzi príjmom a výdajom tepla, čo má za následok zvyšovanie teploty atmosféry. Znečistená vrstva má teda podobné vlastnosti ako sklo v skleníku, od toho je odvodený aj názov efektu.
  • energia slnečného žiarenia je hlavným zdrojom tepelnej energie nevyhnutnej pre meteorologické, hydrologické, chemické, biologické a iné procesy ktoré prebiehajú na Zemi.
  • exosféra najvyššou zónou atmosféry, je veľmi málo preskúmaná, významné údaje o nej poskytujú umelé družice. Pomocou družíc bola objavená aj zemská koróna - - geokoróna, ktorá sa skladá z atómov vodíka a siaha do výšky 200 000 km.

F

  • föhnje teplý a suchý vietor, ktorý vzniká pri prúdení vzduchu cez vysoké horské prekážky (Alpy, Vysoké Tatry). Vystupujúci vzduch, v ktorom sa vytvára oblačnosť a zrážky, sa na náveternej strane ochladzuje podlá vlhkoadiabatického gradientu o 0,6 C na 100m , ale pri klesaní na záveternej strane sa otepľuje podľa suchoadiabatického gradientu o l °C na 100m. Vzniká tak výrazné oteplenie vzduchu.
  • freónyFreón sa používa ako náplň do aerosólových prípravkov, chladničiek, mraziacich a chladiacich zariadení. Jedna molekula CFC rozštiepi niekoľko tisíc molekúl ozónu. Dochádza tak k oslabeniu ozónovej vrstvy, čo môže mať za následok zvýšený výskyt rakoviny kože, očných chorôb a nepriaznivý dopad na poľnohospodárske kultúry a biologickú rovnováhu svetových oceánov. Priestorovo zaberá ozónová diera plochu približne takú ako celá Antarktída. Najnovšie výskumy ukázali, že sa nachádza nielen nad južným, ale aj nad severným poli
  • front, atmosférický front je úzka prechodná zóna vzduchu, ktorá oddeľuje dve vzduchové hmoty rozdielnych vlastností. Toto rozhranie sa zjednodušene nazýva frontálna plocha. Sklonená je pod malým uhlom k zemskému povrchu na stranu k studenému a teda hustejšiemu vzduchu. Priesečník frontálnej plochy so zemským povrchom sa nazýva čiara frontu alebo zjednodušene front. Pri prechode cez frontálnu plochu sa spravidla pozorujú veľké zmeny smeru a rýchlosti vetra, vlhkosti, tlaku a teploty vzduchu, ako aj ďalších meteorologických prvkov. Najpodstatnejšia je zmena teploty vo vyšších hladinách atmosféry. V blízkosti atmosférického frontu sa vyskytujú aj iné význačné javy, napr. frontálna oblačnosť a frontálne atmosférické zrážky.
  • arktický oddeľuje arktický vzduch od vzduchu miernych šírok
  • hlavnýoddeľuje vzduchové hmoty základných orografických typov
  • intertropický V blízkosti rovníka, kde sa stretávajú severovýchodné vetry severnej pologule a juhovýchodné vetry južnej pologule (pasáty), sa vytvára intertropický front. Na tomto fronte vznikajú mohutné výstupné prúdy vzduchu, vyvíja sa búrková oblačnosť, a preto sú tu aj časté lejaky, ktoré však len na krátky čas znižujú veľké horúčavy.
  • podružný (nízky) je front menších vertikálnych rozmerov (niekoľko km). Spravidla má aj menšie horizontálne rozmery (do l 000 km).
  • polárny oddeľuje vzduch miernych šírok od tropického vzduchu
  • studený je atmosférický front, pri ktorom prúdiaci studený vzduch podteká v tvare klina pod teplý vzduch, ktorý pred ním ustupuje a zároveň vystupuje nahor. Rýchlosť postupujúceho studeného vzduchu je v spodnej troposfére väčšia ako rýchlosť ustupujúceho teplého vzduchu. Uhol sklonu frontálnej plochy k zemskému povrchu je v dôsledku trenia studeného vzduchu o zemský povrch väčší ako v prípade teplého frontu. Podlá rýchlosti postupu môže byť studený front 1. alebo 2. druhu. So studeným frontom je spojená charakteristická oblačnosť, zrážky, búrky, zmena teploty a tlaku vzduchu, smeru a rýchlosti vetra.
  • 1. druhu, studený je pomaly postupujúci studený front, pri ktorom klin studeného vzduchu pomaly podteká pod teplý vzduch a postupne ho vytláča nahor. Vystupujúci teplý vzduch sa ochladzuje, nasycuje vodnými parami, v dôsledku čoho vzniká charakteristický oblačný systém. Tento oblačný systém tvorí zrkadlový obraz oblačnosti teplého frontu. Bezprostredne za čiarou frontu je oblačnosť typu nimbostratus, za ním nasleduje altostratus alebo altokumulus a nakoniec cirostratus. Zrážky na studenom fronte 1. druhu sú zväčša trvalé a trvajú niekoľko hodín. Šírka zrážkového pásma je 150 až 200 kilometrov
  • 2. druhu, studený je rýchlopostupujúci studený front, pričom studený vzduch prúdi omnoho rýchlejšie ako teplý vzduch. V dôsledku toho sú výstupné vertikálne pohyby teplého vzduchu tesne pred čiarou frontu oveľa väčšie ako pri studenom fronte l. druhu, čo zapríčiňuje vznik búrkových oblakov typu kumulo-nimbus. Oblaky typu nimbostratus a altostratus v tomto prípade chýbajú. Zrážky studeného frontu 2. druhu majú zväčša prehánkový alebo búrkový charakter. Sú krátkotrvajúce a ich výdatnosť je často vysoká najmä v strede búrkových oblakov. Najintenzívnejšie búrky vznikajú na studenom fronte 2. druhu vtedy, keď je teplý vzduch dostatočne vlhký a studený front prechádza v denných hodinách, keď vertikálne výstupné prúdy podporuje aj prehrievanie zemského povrchu. Pri studených frontoch 2. druhu vznikajú občas búrky aj v zimnom období. V letnom období sú búrky niekedy sprevádzané krupobitím, ktoré vzniká najčastejšie vtedy, keď vrcholy búrkových oblakov siahajú do výšky viac ako 12 km.
  • teplý front je rozhranie medzi teplým a studeným vzduchom, pričom studený vzduch ustupuje pred teplým, takže čiara frontu (front) sa presúva do priestoru studeného vzduchu. Najvýznamnejšie atmosférické javy spojené s teplým frontom sú oblačnosť teplého frontu, zrážky teplého frontu, hmly, zmeny teploty a tlaku vzduchu, smeru a rýchlosti vetra. Oblačnosť teplého frontu sa vytvára pozdĺž frontálnej plochy v dôsledku stúpania teplého vzduchu nad klin studeného vzduchu nahor, pričom sa teplý vzduch ochladzuje. Tým sa v určitej výške dosiahne stav nasýtenia a vodná para kondenzuje, pričom sa vytvára mohutný oblačný systém. Jednotlivé druhy oblakov nimbostratus, altostratus, cirostratus a cirus) na seba spravidla plynulé nadväzujú a vytvára sa oblačný masív v tvare klina zužujúceho sa v smere pohybu frontu.Spodná hranica tohto oblačného systému je rovnobežná s frontálnou plochou, horná hranica je takmer vodorovná. Zrážky teplého frontu vypadávajú predovšetkým z mohutných oblakov typu nimbostratus. Z oblakov typu altostratus môžu taktiež vypadávať zrážky, najmä vtedy, ak sú pod nimi ešte nízke oblaky, napr. stratokumulus. Atmosférické zrážky teplého frontu majú zväčša trvalý charakter. Zóna zrážok je široká - pri daždi okolo 300 km, pri snežení okolo 400 km. Pri rýchlosti teplého frontu od 20 do 40 km. h~ ' a pri šírke zrážkovej oblasti teplého frontu 300 km trvajú zrážky 7 až 15 hodín. Zábery z družice potvrdzujú, že pás oblačnosti teplého frontu býva niekedy rozčlenený na viac pásov. V tom prípade sú zrážky len občasné. V kline studeného vzduchu, teda pred teplým frontom, sa v dôsledku vyparovania atmosférických zrážok a poklesu tlaku vzduchu vytvára najmä v zimnom období hmla. Tlaková tendencia teplého frontu je charakterizovaná poklesom tlaku v studenom vzduchu. Po prechode teplého frontu sa pokles tlaku vzduchu spomalí alebo sa tlak vzduchu úplne ustáli. Zmena vetra na čiare teplého frontu sa prejavuje najmä zmenou jeho smeru. Pri priblížení teplého frontu sa vietor otočí mierne doľava a po prechode frontu sa prudko stáča doprava. Rýchlosť vetra je najväčšia pred prechodom frontu po prechode frontu vietor obvykle zoslabne. Po prechode teplého frontu sa vždy zvyšuje teplota vzduchu vo vyšších hladinách atmosféry. Pri zemi sa teplota vzduchu zvýši v zimnom období. V lete je situácia zložitejšia. V noci sa teplota vzduchu pri prechode teplého frontu zvyšuje, cez deň sa môže znižovať.
  • tropický oddeľuje tropický vzduch od rovníkového vzduchu.
  • výškový sa nachádza vo vyšších hladinách atmosféry, pričom pri zemskom povrchu nie sú výrazné rozdiely v hodnotách meteorologických prvkov. Pozorujú sa však atmosférické zrážky a frontálna oblačnosť.
  • základný je vyjadrený výrazne rozdielnymi hodnotami meteorologických prvkov (najmä teploty vzduchu) a dosahuje značné vertikálne (nad 5 km) aj horizontálne (niekoľko tisíc km) rozmery.
  • fujavica, snehováspôsobuje prerušenie dopravy, a tým aj značné národohospodárske škody. Najhoršie fujavice sú pri súčasnom výskyte silného vetra, silného sneženia a nízkych teplôt vzduchu, pri ktorých je sneh sypký. Na Slovensku sme zaznamenali fujavicu s katastrofálnymi následkami 10. až 12. januára 1987. V análoch je záznam o zime storočia v rokoch 1928 až 1929, keď sa v snehu museli robiť tunely a pre vlaky kaňony hlboké vyše 5 metrov.

Pri tvorbe Meteorologického slovníka som si pomáhal publíkaciu od RnDr.Jozefa Iľka.Csc Mini Lexikón Meteorológie

Iné weby autora
Slovensko - Tipy na výlet Slovensko - Tipy na výlet

Ondrej Košťan © 2011