Meteorologický slovník

Vitajte v meteorologickom slovníku. Vyberte si začiatočné písmeno hľadaného výrazu.

Radiácia - v súvislosti s procesmi v prízemnej vrstve atmosféry ide o dlhovlnné žiarenie (vyžarovanie) povrchu zeme, ktoré spôsobuje v nočných hodinách pokles teploty povrchu a následne aj priľahlej vrstvy vzduchu.
Radiačné ochladenie - ochladenie vzduchu v prízemnej vrstve od studeného povrchu zeme, ktorý počas bezoblačnej noci a pri slabom vetre stráca teplo vyžarovaním. Radiačným ochladením vzniká pri dostatočnej vlhkosti rosa (pri zápornej teplote inoväť), neskôr hmla, prípadne nízka vrstevnatá oblačnosť. Po vzniku hmly alebo oblačnosti sa pokles teploty zastaví.
rádiolokátor, meteorologický umožňuje určovať tvar a rozmery oblakov, ich polohu v kruhovom dosahu rádiolokátora a intenzitu javov, ktoré s nimi súvisia (zrážky, búrky a pod.). Ďalej sa ním určuje rýchlosť a smer postupu oblačných systémov na základe postupnosti meraní. Veľmi výhodné je meranie hornej hranice oblačnosti, ktorú nie je možné merať zo zeme. Rádiolokátor zaregistruje zmenu v odraze vysielaných lúčov na hranici oblačnosti. Takto je možné určiť aj vývoj kopovitých a búrkových oblakov, ktorý prebieha tak, že horná hranica sa stále zvyšuje až po určité štádium, keď začínajú z oblaku vypadávať zrážky (krúpy). Najvyššie štádium dosiahne kopovitý oblak vtedy, keď sa vývoj vo vertikálnom smere zastaví.
rádiosonda Prístroj, ktorý sa vypúšťa do ovzdušia na balóne a meria teplotu vzduchu v rôznych výškach, sa nazýva rádiosonda. Okrem teploty meria aj tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra. Snímače zaznamenávajúce tieto údaje sú spojené s miniatúrnou vysielačkou, ktorá ich hlási aerologickej stanici.
refrakcia slnečného žiarenia je lom slnečných lúčov, ktoré dopadajú na zemský povrch pod uhlom menším ako 90°. Slnečný lúč vstupuje do atmosféry, pričom sa stretáva s čoraz hustejším vzduchom, a preto sa postupne zakrivuje. Refrakcia spôsobuje sploštenie a zväčšenie kotúča Slnka alebo Mesiaca najvýraznejšie vtedy, keď je dráha lúča cez atmosféru najdlhšia, teda keď Slnko, resp. Mesiac sú nízko nad obzorom.
reliéf, barický je súhrn rôznych tlakových útvarov. Základnými sú: tlaková níž (cyklóna). brázda nízkeho tlaku vzduchu, tlaková výš (anticyklón), výbežok tlakovej vyše. t lakové sedlo a pás vyššieho alebo nižšieho tlaku vzduchu.
Ročný chod - podobne ako denný chod, časový priebeh meteorologického prvku počas roka. Zreteľný ročný chod majú aj ďalšie meteorologické prvky, napríklad množstvo zrážok, smer prevládajúceho vetra alebo tlak vzduchu.
Ročné obdobia - vo verejnosti je zaužívané považovať za hranice ročných období dni slnovratov a rovnodennosti, teda astronomické kritéria. Podľa toho napríklad jar začína 21. marca. V súvislosti s počasím je vhodnejšie používať tieto kritéria: klimatologické: jar je v období mesiacov marec, apríl a máj; meteorologické: obdobie, kedy je dlhodobo priemerná denná teplota v medziach od 5,1 do 15,9°C, podľa tohto teda jar nezačína a nekončí všade rovnako; fenologické: na základe životných prejavov rastlín a živočíchov, podľa tohto jar začína v konkrétnej lokalite kvitnutím stromov čerešne a višne.
rosa je usadenina jemných vodných kvapiek vznikajúcich kondenzáciou pri silnom ochladení prízemnej vrstvy vzduchu. Podmienkou jej vzniku je chladná noc so silným vyžarovaním tepla, keď dochádza k ochladeniu zemského povrchu. Kvapky sa zhlukujú a usadzujú na zemskom povrchu, na rastlinách a predmetoch.
rozdelenie teploty vzduchu, horizontálne na zemskom povrchu závisí od dennej a ročnej doby, ale aj od pohybu vzduchových hmôt, ktoré pri cirkulácii atmosféry prekonávajú stovky až tisícky kilometrov.
rýchlosť postupu tlakovej niže závisí od veľkosti tlakových tendencií pred teplým a za studeným frontom. Čím sú tieto tendencie väčšie, tým rýchlejšie sa pohybuje tlaková níž. Hlboké tlakové niže sa pohybujú spravidla pomalšie ako plytké.

sedlo, tlakové je medziľahlá oblasť v tlakovom poli medzi párom šachovnicovo uložených cyklón a anticyklón. Zvláštnym prípadom tlakového sedla, ktoré siaha od jednej anticyklóny k druhej, je pás vyššieho tlaku vzduchu. Je to premostenie dvoch tlakových výši pozdĺž spojnice ich stredov. Naproti tomu pás nižšieho tlaku vzduchu je taký druh tlakového sedla, ktoré je silne pretiahnuté od jednej cyklóny k druhej s nižšími hodnotami tlaku vzduchu pozdĺž osi, spájajúcej stredy tlakových níží.
sektor cyklóny, teplý Časť tlakovej niže (obvykle na jej južnej strane), ktorá je ohraničená teplým a studeným frontom, sa nazýva teplý sektor cyklóny. Je to najteplejšia časť tlakovej niže. V teplom sektore prevláda v lete počasie s malou oblačnosťou, ale v zime sú v tejto časti hmly, nízka oblačnosť a mrholenie. V niektorých prípadoch je v teplom sektore cyklóny aj veterné počasie.
situácia, poveternostná Poveternostná situácia je stav ovzdušia a vývoj procesov, ktoré v ňom prebie-hajú v určitej oblasti. Je charakterizovaná polohou a pohybom tlakových útvarov, atmosférických frontov a vzduchových hmôt. Súčasne sa pomocou meteorologic-kých prvkov opisuje aj počasie (teplota, zrážky, vietor a pod.), ako aj jeho zmeny (oteplenie, ochladenie, rozpadávanie alebo pribúdanie oblačnosti atď.).
Slapové javy - periodické pohyby zemskej atmosféry vyvolané gravitačným účinkom Mesiaca a Slnka, podobne ako slapy (príliv a odliv) na mori. Takto vznikajúce vlny majú pomerne malú amplitúdu a vzhľadom na malú hustotu atmosféry sa prejavujú len nevýznamným kolísaním tlaku vzduchu.
smer postupu tlakovej niže možno pre účely predpovede počasia na najbližšie hodiny zjednodušene určiť spojením stredov (jadier) kladných aj záporných tlako vých tendencií. Spojnica udáva smer postupu tlakovej niže.
smog Produkty spaľovania vytvárajú v oblasti veľkých miest kondenzačné jadrá, na ktorých sa zachytávajú čiastočky vodnej pary a vzniká hmla. Hmla, ktorá obsahuje jedovaté priemyselné splodiny, sa nazýva smog.
smršť Silné búrky zriedka sprevádza smršť, ktorá dokáže poškodiť budovy i stromy.
sneh tvoria vločky, ktoré sú zhlukom snehových hviezdic, ihličiek alebo krúpok a dosahujú rôzne rozmery podľa intenzity výstupných prúdov a obsahu vlhkosti vo vzduchu.
Druhy snehu:
—.firn - starý sneh metamorfovaný topením a opätovným zmrznutím do zrnitej štruktúry; tiež letné snehy ležiace v tieni pod skalami (stvrdnuté a škrupinovité pláty, ktoré majú po roztrhnutí zrnitú štruktúru); tiež betón, snehová doska, ľadová triešť atď.
—.kašovitý - mokrý sneh silno zmäknutý a nasýtený vodou
—.lepkavý - sneh tvorený vlhkými vločkami veľkých rozmerov; vypadáva pri teplotách blízkych 0°C a usadzuje sa na predmetoch, kde svojou váhou môže spôsobiť i škody
—.mokrý - sneh spadnutý pri odmäku alebo pod vplyvom teploty nad 0°C
—.nafúkaný - sneh po spadnutí prenesený vetrom na iné miesto; pod vplyvom ďalšieho pôsobenia vetra a stúpajúcej teploty sa môže pretvoriť v sadru (pri tlaku lyže puká na ploché kusy rôznych tvarov, na strmých svahoch vytvára nebezpečenstvo lavín
—.prašan - čerstvo napadnutý sneh počas mrazu, ktorý ešte neusadol; kyprý, nadýchaný sneh
sadnutý - kyprý sneh, ktorý už sadol pod vplyvom vlastnej váhy, vetra či slnka; usadený prašan
—.zvírený - sneh vyskytujúci sa pri snehovej pokrývke a silnom turbulentnom vetre; znižuje vodorovnú viditeľnosť
Snehomerná lata na meranie výšky snehu s presnosťou na 1 cm
Snehová búrka - búrka (s elektrickymi výbojmi a hrmením), ale zrážkami vo forme snehu. Pri preklade agentúrnych správ z češtiny, angličtiny aj nemčiny sa niekedy nesprávne za snehové búrky označujú snehové fujavice. Nesprávny preklad vzniká podobnosťou slov (bouře, bouřka; storm, thunderstorm).
Snehová pokrývka vrstva snehu na zemskom povrchu o výške najmenej 0,5 cm (pretože sa výška snehovej pokrývky udáva s presnosťou na celé centimetre, výška snehu 0,5 až 0,9 cm sa už uvádza ako 1 cm) ak je výška snehu menšia ako 0,5 cm, hovoríme o snehovom poprašku
Snehové krúpky, zrnká a ihličky padajú v zime z oblakov, v ktorých nie je dostatočne vysoká vlhkosť vzduchu a netvoria sa z nich zhluky - vločky
Srieň, osuheľ - (nesprávne označenie: „sivý, či šedý mráz") - usadené zrážky, ktoré vznikajú analogicky ako rosa, avšak sublimáciou vodnej pary na povrchu so zápornou teplotou. Má jemnú kryštalickú štruktúru, tvorí sa na steblách trávy, na vodorovných plochách, strechách, nie však na drôtoch a stromoch.
stanice, aerologické vykonávajú merania meteorologických prvkov (teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra) v rôznych výškach atmosféry v termínoch o 1. a l .v h, niektoré aj o 7. a 19. h stredoeurópskeho času
—.meteorologické Pozorovanie počasia vykonávajú meteorologické stanice v určitých vopred stanovených termínoch. Aby bola zabezpečená vzájomná porovnateľnosť údajov z rôznych staníc, vypracovaná bola jednotná metodika a meranie sa vykonáva pomocou štandardných prístrojov a v štandardných podmienkach.
—, meteorologické rádiolokačné získavajú údaje o oblačnosti, zrážkach a ďalších charakteristikách atmosféry v operatívne určených termínoch. Zábery z určitého väčšieho územia zhotovujú aj stanice na príjem družicových snímok / globálnych snímok, na ktorých je zobrazená takmer celá pologuľa, sa zhotovujú rôzne zväčšeniny. Zo série po sebe nasledujúcich snímok možno zostaviť animovaný záznam, na ktorom sa dá sledovať pohyb a vývoj oblačných systémov. Toto meteorologické „kino" sa vysiela pravidelne v televíznych reláciách o počasí.
statika atmosféry skúma stavové veličiny atmosféry (tlak, hustotu, teplotu) za predpokladu, že vzduch je bez pohybu.
stratopauza Hornú hranicu stratosféry tvorí stratopauza.
stratosféra je vrstva atmosféry nad troposférou do výšky asi 55 km. Plyny, z ktorých sa vzduch skladá, ležia v tejto vrstve v horizontálnom navrstvení bez vertikálneho premiešavania. Chudobná je na vodnú paru a prevládajú v nej východné smery vetra.
stupnica, Celziova stupnica vychádza z bodu mrazu 0°C a z bodu varu 100°C
—, Fahrenheitova stupnica ma bod mrazu 32 °F a bod varu 212°F.
—, Kelvinova (absolútna) začína od absolútnej nuly (— 273°C). pričom teplota má len kladné hodnoty.
— smerov vetra, osemdielna stupnica Smer vetru Azimut vetra severný 360° severovýchodný 45° východný 90° juhovýchodný 135° južný 180° juhozápadný 225° západný 270° severozápadný 315°
sublimácia Sublimácia je prechod vodnej pary do tuhého skupenstva, pričom vznikajú ľadové kryštáliky a snehové vločky.
sucho s katastrofálnymi následkami vzniká v dôsledku nepriaznivej atmosférickej cirkulácie, pri ktorej prúdi do danej oblasti suchý pevninský vzduch a nad ňou zotrváva tlaková výš. Oblasti, kam nepreniká prúd vlhkého morského vzduchu alebo preniká len veľmi zriedka, sa premenili na vyprahnuté ročným množstvom zrážok iba niekoľko milimetrov. Katastrofálne sucho, ktoré zničilo až tretinu úrody obilnín, postihlo v r. 1988 USA.
synoptik = meteorológ
systém, frontálny Sústava viacerých frontov (teplý, studený, príp. oklúzny front) sa nazýva frontálny systém.
špirála, oblačná Oblačná špirála vzniká v ľavotočivom vírivom prúdení tlakovej niže. Ľavotočivý prúd vzduchu tvaruje frontálnu oblačnosť tak, akoby ju postupne vťahoval do stredu tlakovej niže.

tajfún Jedným z najničivejších atmosférických javov postihujúcich oblasti našej Zeme v nízkych zemepisných šírkach je tropický cyklón. Sú to intenzívne vzdušné víry, ktoré sa pohybujú nad teplým oceánom a pri prechode nad pevninu zapríčiňuje katastrofálne škody. Vyskytuje sa najmä v Karibskom mori a Mexickom zálive, kde sa nazýva hurikán, a v Juhočínskom mori dostal pomenovanie tajfún. Ničivé účinky má najmä silný vietor, ktorého rýchlosť dosahuje často 180 až 290 km za hodinu. Zaznamenané boli aj oveľa vyššie rýchlosti. Tropické cyklóny na rýchlu orientáciu meteorologická služba pomenúva vlastnými menami. V minulosti to boli iba ženské mená, v súčasnosti aj mužské. Najsilnejší tropický cyklón v tomto storočí v Karibskej oblasti bol cyklón Gilbert, ktorý v septembri 1988 zúril na mexickom poloostrove Yucatan, pričom rýchlosť vetra dosahovala podľa sprav z tlače až 320 km za hodinu.
tendencia, tlaková charakterizuje tepelný stav ovzdušia a je priamo úmerná strednej kinetickej energii molekúl, z ktorých sa vzduch skladá.
teplomer, staničný (používaný na meteorologických staniciach) má v sklenej rúrke sklenú kapiláru spojenú s nádobkou naplnenou ortuťou. Stupnica je delená s presnosťou na 0,2°C. čo umožňuje odčítanie teploty vzduchu s presnosťou na 0,1 °C. Pre teplotu vzduchu sa v meteorológii považuje za vystihujúce meranie teplomerom vo výške 2 m nad zemským povrchom (výška teplomernej nádobky), ktorý je umiestnený v meteorologickej búdke. Okrem toho sa merajú hodnoty maximálnej dennej teploty, minimálnej nočnej teploty, minimálnej prízemnej teploty a vypočítava sa priemerná denná teplota.
teplota, maximálna denná sa meria špeciálnym ortuťovým teplomerom skonštruovaným na princípe lekárskeho teplomera. Stúpajúca teplota vzduchu dosiahne určitú hodnotu. Pri poklese teploty sa ortuťový stĺpec preruší v zúženej časti kapiláry a maximálna hodnota teploty zostane zaznamenaná. Pri opätovnom meraní sa ortuť musí striasť do nádobky, čo sa spravidla robí v ranných hodinách.
—, minimálna nočná sa meria liehovým teplomerom. V kapiláre sa pohybuje v liehu kovová tyčinka posúvaná hladinou liehu na najnižšiu hodnotu teploty, pričom sa uplatňuje povrchové napätie liehu. Tyčinka zostane na mieste ak teplota vzduchu stúpa a lieh prúdi okolo nej.
—, minimálna prízemná sa meria rovnakým teplomerom ako minimálna nočná teplota, ale vo výške 5 cm nad zemou. Jej meranie ma prvoradý vyznám pre poľnohospodárstvo, najmä pri výskyte neskorých jarných a skorých jesenných mrazíkov.
—, priemerná denná sa určuje z troch denných meraní o 7., 14. a 21. hodine SEČ podľa vzťahu Td=(T7+T14+2.T21) /4
—,rosného bodu je teplota, pri ktorej vzduch dosahuje stav nasýtenia a vodné pary v ňom obsiahnuté sa začínajú zrážať (kondenzovať).
—,vzduchu charakterizuje tepelný stav ovzdušia a je priamo úmerná strednej kinetickej energii molekúl, z ktorých sa vzduch skladá.
—,vzduchu, potenciálna je teplota, ktorú dosiahne častica vzduchu, ak sa suchoadiabaticky presunie z hladiny, kde je tlak vzduchu p a teplota T, do hladiny, kde p= 1OOOhPa
termograf Na nepretržité zaznamenávanie teploty vzduchu vo výške 2 m nad zemou sa používa termograf. Využíva sa v ňom bimetalický pásik stočený do oblúka, ktorý sa pri zmenách teploty skrúca alebo narovnáva. Pohyb sa kľukovým mechanizmom prenáša na rameno s perom, ktoré zaznamenáva teplotu na pás papiera navinutý na valec. Vo valci je hodinový stroj, ktorý zabezpečuje jeho rovnomerné otáčanie spravidla jedenkrát za 24 hodín
termogram Záznam termografu sa nazýva termogram.
termosféra je vrstva atmosféry nad mezopauzou vo výške od 85 do 500 km, pre ktorú je typický rýchly rast teploty vzduchu s výškou. Súčasťou termosféry je ionosféra, t.j. zóna zvýšenej ionizácie vzduchu, ktorá má význam pre šírenie elektromagnetických vín. Jej rozsah je od 60 do 800 km. V termosfére vzniká zaujímavý optický atmosférický úkaz —polárna žiara.
tlak, atmosférický Tlak vzduchu (tiež barometrický alebo atmosférický tlak) je tlak atmosféry (zmesi plynov a vodnej pary) na všetky telesá vo vzduchu na zemskom povrchu bez ohľadu na orientáciu ich stien. Určený je hmotnosťou vzduchgvého stĺpca, ktorý sa rozprestiera od stien telies až po hornú hranicu atmosféry.Napríklad na hladine mora pri teplote O °C a v zemepisnej šírke 45° tlačí vzduch na plochu 1 cm2 tlakom v priemere 101,32kPa. Na povrch ľudského tela vyvíja atmosféra tlak 15,5t. Protikladom tohto tlaku je tlak vzduchu, ktorý sa nachádza v krvi, v kostre a v tkanivách organizmu.
tlakomer, ortuťový je prístroj na presné meranie tlaku vzduchu. Tvorí ho sklená rúrka s vnútorným prierezom l cm2, na hornom konci uzavretá, z ktorej je vyčerpaný vzduch, ponorená do nádobky s ortuťou. Princíp merania tlaku vzduchu objavil v r. 1643 taliansky fyzik E. TORRICELLI. Na meteorologických staniciach sa používa ortuťový tlakomer so stupnicou upravenou tak, aby odčítané hodnoty tlaku vzduchu neboli ovplyvnené zmenami hladiny ortuti v nádobke.
tornádo typ veľkej tromby vyskytujúci sa predovšetkým v povodí rieky Mississippi obvykle vzniká v instabilnom vlhkom tropickom vzduchu pochádzajúcom z oblasti Mexického zálivu a vytvárajúcim teplé sektory cyklón.Oblaky typu cumulonimbus bývajú usporiadané do pásov a tvoria typickú čiaru instability identifikovateľnú i na družicových snímkoch
tropopauza Troposféru a stratosféru oddeľuje tenká prechodná vrstva - - tropopauza.
troposféra je najnižšia a najdôležitejšia vrstva atmosféry. Na póloch siaha do výšky asi 8 km, v stredných šírkach do výšky 11 km a nad rovníkom do výšky 18 km. V troposfére sa odohrávajú procesy súhrne nazývané počasím. Teplota vzduchu klesá s výškou priemerne o 0,65 °C na 100m. Pozorujú sa však aj vrstvy, v ktorých teplota s výškou stúpa - - inverzia, alebo sa s výškou nemení — izotermia. Časť troposféry od zemského povrchu do výšky 1 až 2 km sa nazýva hraničná vrstva, v ktorej sa prejavuje dynamický a termický vplyv zemského povrchu (turbulentnosť, ohrievanie a ochladzovanie).
trvanie nepohody je spravidla spojené s tlakovou nížou, ktorú možno zaregistrovať tlakomerom (hodnoty tlaku vzduchu sú podstatne nižšie ako 1013 hPa). Takýto charakter počasia potrvá, kým je vietor slabý a udržuje sa stále hustá oblačnosť. Pred zlepšením počasia nasleduje za týmto typom počasia spravidla najprv premenlivé počasie. Príznakom zlepšovania počasia je zrýchlenie pohybu oblakov po oblohe.
turbulencia je spojená s vynútenými pohybmi lietadla a jeho vibráciou. Vyskytuje sa v oblakoch a v okolí horstiev a je najintenzívnejšia pri silných vzostupných a výstupných pohyboch vzduchu. Takéto pohyby sú charakteristické pre búrkový oblak kumulonimbus. Pri turbulencii majú cestujúci nepríjemné pocity a vzniká nebezpečenstvo mechanického poškodenia lietadla, a tým aj zmeny jeho ovládateľnosti.

Pri tvorbe Meteorologického slovníka som si pomáhal publíkaciu od RnDr.Jozefa Iľka.Csc Mini Lexikón Meteorológie

Iné weby autora

Slovensko - Tipy na výlet